Ako viete, máme tú možnosť, že v zimnom období máme na školskom dvore klzisko. Nelenili sme a s radosťou sme si ho vyskúšali. Radosť, smiech, občas pád na zadok, ale to ku korčuľovaniu patrí... Hlavne odvaha, tá nechýbala nikomu. Postupne sme sa zdokonaľovali a mali sme aj odvážlivcov, čo stáli prvýkrát na korčuliach. Užili sme si to parádne. Zahrali sa naháňačku a ukázali, že korčuľovanie nie je ťažká vec. Stačí len chcieť a ide to. Bolo nám super a veríme, že si to skoro zopakujeme. Veď by to bolo na škodu, nevyužiť to. Ktorá škola sa môže pochváliť vlastným klziskom? Ďakujeme všetkým dospelákom, že sa o klzisko starajú.

"Sadnite si do kruhu na stoličky a ideme na to", znel povel pani učiteľky. Potrebovali sme klbko vlny a prsty na rukách. Postupne sa klbko dostalo ku každému a ten, kto klbko podával, vyjadril "Čo sa mi na Tebe páči". Občas sme museli potrápiť hlávky, ale postupne sa to tak rozbehlo, že naša pavučina nabrala správny tvar. Pozrieť kamošovi do očí a vyjadriť mu svoj pocit o ňom, je veľmi dôležité. Uvedomovať si správne naformulovať slová a pocity v jednom vlákne pavučiny. Bolo milé sledovať ako deťom žiaria očká, keď si vypočuli na seba dobré veci. Častejšie by sme si mohli vyjadrovať, čo si na druhom vážime. Vnáša to lásku do srdiečok a svet bude o to krajší.