Bola slnečná streda, 5.10., a my sme sa vybrali na Dopravné ihrisko do Banskej Bystrice, na ZŠ Trieda SNP 20. Na prvý pohľad sme vedeli, že bude perfektne. Čakali tam na nás totiž senzačné motokáry. A samozrejme aj dopravné značky a páni učitelia, ktorí boli zároveň aj regulovčíkmi cestnej premávky. Vypomáhali im sa aj semafóry, ale semafóry nevedia rozprávať. A rozprávať veru bolo treba, lebo ....niektorí z nás sme spôsobili svojou jazdou aj nehody. Tak sme museli odovzdať motokáru, to ako keď dospelí prídu o vodičský preukaz, a znovu sme mohli jazdiť, až keď sme chybu napravili. Bolo nám tam úžasne. Zopakovali sme si aj dopravné značky, pripomenuli si ako máme chodiť po chodníkoch a cestách, ale tá jazda....to vám bol zážitok. Ďakujeme pánovi riaditeľovi tejto školy, že dopravné ihrisko vybudoval. Skrátka, perfektné.

September sme ukončili  besedou o krásach slovenskej prírody. V rámci projektu  Naša príroda je našim bohatstvom – Amare veša, amaro barvaľipensme s ujom Jankom sme debatovali o chránených územiach v našom kraji, prečo si prírodu chránime a nepoškodzujeme ju. Zahrali sme si aj hru o prírode a nakreslili pekné obrázky.

Už býva takmer pravidlom, že na jeseň v škole vyrábame rôzne veci z nazbieraných materiálov z lesa ako aj z plodov našich záhrad. Tentokrát sme vyrábali lesných škriatkov. Posúďte sami ....

V rámci festivalu BÁBKARSKA BYSTRICA 2022 sme BDnR v Banskej Bystrici navštívili aj my.  Mnohí z nás boli v nádherných priestoroch divadla po prvýkrát. A po prvýkrát sme videli aj divadelné dosky, ktoré znamenajú svet. Naozaj. Lebo na festivale vystupovali divadelné súbory aj z iných krajín či divadiel. No a na pódiu sa nám predstavila sliepka Hilda, ktorá bola ale že úúúúplne super. Nikdy sa nevzdávala, bola mierumilovná, pokojná, odvážna, užitočná, múdra a všeličomu sa rozumela. Milovala štyri kolesá, a tak rada cestovala. Nadovšetko však milovala svoju rodinu ..... veľa sme sa o nej rozprávali aj v škole a v ŠKD sme si ju aj vyrobili. Chceme ju podarovať BDnR ako poďakovanie za úžasné predstavenie. Mimochodom meno Hilda vraj znamená bojovníčka.

26.september je každoročne Európskym dňom jazykov. My sme tentokrát spoznávali Grécko. Grécky jazyk, kultúru, územie, gréckych bohov .... a kuchyňu. Do školy sme prišli v modro-bielom, farby charakteristické nie len pre grécku zástavu, ale aj grécke domy. Pani učiteľky sa nám predstavili ako grécke bohyne (mimochodom im to veľmi pristalo) a spoločne sme si zatancovali grécky tanec. O gréckych bohoch a bohyniach sme si prečítali z knihy Staré grécke povesti a báje. Daydalos a Ikaros nás veľmi zaujali a nakoniec sme grécke bohyne aj namaľovali. Naučili sme sa kresliť a vyfarbiť grécku zástavu, taktiež grécke pozdravy a základné slová, aby sme sa tam náhodou nestratili. Ako tá Darinka mandarínka, ktorá nakoniec skončila v našich bruškách. Okrem nej sme si pochutnali aj na gréckom šaláte, ktorý sme si s pani učiteľkami pripravili. 

Nastal deň "D". Poslednýkrát prezliecť, nezabudnúť uterák, nasadiť čiapku a plavecké okuliare. Riadne sa rozcvičiť a osprchovať. Tešili sme sa, že strach z vody už nie je. Preplávali sme určenú dĺžku viacerými technikami a mali radosť, že sa z nás stali plavci. Sľubujeme, že sa budeme zdokonaľovať a plávanie bude pre nás zábava ako tráviť voľný čas.. Veľké ĎAKUJEME patrí nášmu inštruktorovi Dankovi. Urobil kus skvelej práce. Diplom nám bude pripomínať tento parádny týždeň a sme hrdí, že sme to dali. Ďakujeme za trpezlivosť našim pani učiteľkám, že nám pomáhali (sušenie vlasov dalo občas zabrať)  a všetko sme spolu zvládli.Rýchlym krokom sme sa presunuli tentokrát do knižnice M. Kováča, kde nás čakala už milá pani knihovníčka. Diskutovali sme o rozprávkach a na záver nás čakal knižný kvíz. Naučila nás, ako vyhľadať v knihe vydavateľstvo, rok vydania, prekladateľa a všetky dôležité informácie o knihe. Požičali sme si knihu o Ancijášovi, ktorú si budeme čítať v školskom klube a tešíme sa na jej obsah. Návštevu tejto knižnice si veľmi radi zopakujeme a určite si vyberieme ďalšie dobrodružstvo knižného hrdinu v podobe skvelej knihy. Veď sme sa stali čitateľom tejto úžasnej inštitúcie.

Tento deň nás troška ubudlo. Nádcha a kašeľ nás zmohli, ale vytrvalci bojovali. Výcvik sa chýlil ku koncu a naši neplavci sa stávali plavcami, niekto úplne a iní ešte troška potrebovali pomôcku. Potápanie už nerobilo problém skoro nikomu, hlavne, keď sme hľadali obruče pod vodou. Plávanie na chrbáte už bolo bez strachu a radosť v očiach, že je vidieť výsledky, bola na mieste. Aj tento deň sme mali program po absolvovaní plaveckého dňa. Tentokrát nás čakala výstava hudobných nástrojov. Dozvedeli sme sa o pôvode zvoncov, huslí i detských hudobných nástrojov. Mohli sme si ich vyskúšať a vypočuť si ich zvuk. Nadchlo nás, na čo všetko sa využívali a akú hodnotu majú teraz. Ďakujeme za prednášku a zasa sme o niečo múdrejší.

 V tento deň sme už boli riadne zohratí. Prezliecť, navliecť plavecké okuliare a čiapky, rozcvička, sprcha a spoločné preopakovanie prvkov išlo ako po masle. Strach z vody už nemal nik, čo bolo vidieť aj  pri nových cvikoch vo vode, a odvahu sme postrehli u každého, kto sa pokúšal o samostatné plávanie . Pochvala od inštruktora bola na mieste. A odmena v podobe toboganu nás tešila.Dnes aj premiestnenie z plavárne do ŠVK bolo skvelé. Tešili sme sa na bábkové divadielko. Usadili sme sa a oboznámili so scenárom. Rozdelili sa úlohy, prečítali sme si dialógy a šup na to. Naší prváci držali statočne plachtu, za ktorou sme boli schovaní a iba naše rúčky, na ktorých boli bábky, sa ukázali divákom. Zahrali sme si rozprávku Snehulienka a sedem trpaslíkov. Poviem vám, bol to zážitok a my sme sa stali hercami. Táto skúsenosť bola jedinečná.

Naš plavecký výcvik sa prehupol do druhého dňa a my sme už boli oveľa viac odvážnejší. Po rozcvičke sme spolu všetci opakovali prvky z prvého dňa a pridávali postupne nové. Naučili sa byť dlhšie pod vodou a plávať na chrbáte. Pomocníci nám boli plavecká doska a hadík. Na záver nás  za odmenu čakal tobogan. Z plavárne sme rýchlym tempom vyrazili do Štátnej vedeckej knižnice, kde nás čakala výstava. Bola to obdivuhodná, nevedeli sme sa vynadívať. Spoznali sme rôzne druhy bábok a mohli si ich vyskúšať. Ďakujeme za to čaro, ktoré tam vládlo. Rýchly presun na zastávku a následne obed u nás v jedálni zavŕšil druhý spokojný deň.

Byť dobrým plavcom je úspech, a preto sme tento školský rok začali plaveckým výcvikom. Pre nás o to výnimočnejším, lebo sme každý plavecký obohatili  aj iným programom. Každé ráno cestujeme autobusom do Banskej Bystrice a premiestňujeme sa pešo zo zastávky k plavárni na Štiavničkách. Disciplína musí byť!

Prvý deň bol pre všetkých poučným. Oboznámili sme sa s prostredím, trénerom, zvykmi a dodržiavaním pravidiel. Obliecť plavky, nasadiť čiapky, okuliare a nezabudnúť v šatni uteráky. Po krátkej rozcvičke si nás inštruktor plávania Danko spolu s pani učiteľkami rozdelil na plavcov a neplavcov, na základe našich výkonov vo vode.

A tak sa začal náš päťdňový výcvik. Ukázať správnu techniku, dýchanie pod vodou a hlavne odstrániť strach z vody. Drkotanie zúbkami a občasné vyplašené pohľady, keď sme si troška logli vodu pri potápaní, nás sprevádzali s úsmevom. Radosť bolo počuť z každého šplechotu či ponoru vo vode. Za odmenu na záver prvého dňa sme boli vyskúšať tobogan a teplý bublinkový bazén. Zvládli sme sušenie vlasov, rýchly presun zo šatne pred budovu plavárne, jedenie a čakalo nás dobrodružstvo, Radvanský jarmok. Nasadili sme červené šiltovky ...

... a veselým krokom sme sa vybrali pozrieť jarmok v Banskej Bystrici. Bol to 364. jarmok venovaný hrebenárstvu. Nestratiť sa v dave a pokochať sa v stánkoch, bola pre nás výzva. Zvládli sme sa celou Dolnou ulicou premiestniť k zmrzline. Ukážky remesiel boli našou zatiaľ nepreskúmanou zaujímavosťou. Prvou zastávkou bol stánok, kde boli výrobky z rohoviny. Jediný hrebenár na Slovensku, ktorý vyrába hrebene z rohov, bol veľmi trpezlivý a ukázal nám svoju prácu. Odpovedal na otázky a dal našim zvedavcom chytiť do rúk materiál, z ktorého tvoril. Ďalšou zastávkou bol stánok obce Priechod -  s ľudovým motívom, ako sme niekedy žili, aké boli naše tradície a zvyky. Šermiarsky stan nás prilákal a dobové kostýmy nás uchvátili. Spravili sme si fotky, vyskúšali, ako sa mlela múka a ochutnali jedlo našich predkov. Zaujalo nás vyrábanie hrnčekov z hliny a obrovská pec. A na záver ...

sme si za odmenu išli kúpiť drobnosti na pamiatku, pohojdať sa do parku a krásny deň bol za nami. Náročný, ale dobrodružný.

Ani sme sa nenazdali a prázdninové leto plné zážitkov skončilo a nás čakal, pre niektorých prvýkrát v živote, prvý školský deň. Krásny slnečný pondelok 5.9.2022 sme u nás v Harmanci privítali všetkých žiakov, rodičov, členov rodiny i predstaviteľov obce. Osobitne sme vítali našich prváčikov. Po vypočutí hymny a slovách pani riaditeľky, ktorá nás vítala milým úsmevom, sme nových žiakov pasovali za prvákov. Darčeky od obce a školy - diplom, sladká drobnosť, diár a balón zaviazaný na rúčke zdobili našich drobcov a ich milé tváričky boli plné očakávania. Nakoniec sme ich slávnostne obliekli do prváckych tričiek, na ktorom mal každý prváčik svoje meno a podpis všetkých žiakov, pani učiteliek, pána farára a pani riaditeľky, dokonca aj pani starostky a jej milej kolegyne.

Vitajte nám naši drobci, budeme vám nápomocní, by ste sa tu dobre mali a nás všetkých radi mali. Veríme, že tento školský rok začal úspešne a budeme robiť všetko preto, aby sme ho aj tak slávnostne a s dobrým pocitom v srdiečku ukončili. Nemôžeme ale opomenúť, že velikánskym darom pre všetkých bola rekonštrukcia celého prízemia školskej budovy. Vďaka preto patrí nášmu zriaďovateľovi, obci Harmanec.

Tak rýchlo tento rok ubehol, že sa nám ani veriť nechce, že sme o školský rok starší a verím, že aj múdrejší. Bol plný zážitkov, ktoré si  starostlivo uchováme. Ako býva zvykom, stretli sme sa na školskom dvore a po vypočutí hymny a príhovore našej pani riaditeľky sme sa premiestnili do tried, kde sme si slávnostné prevzali vysvedčenia a popriali si krásne leto. Dostali sme aj lopty od našej pani starostky, za čo veľmi ďakujeme. Čakalo nás ešte lúčenie s našimi štvrtáčkami. Napísali nám list na rozlúčku a poďakovali sa za 4 roky prežité s nami. Aj my im ďakujeme a želáme všetko dobré v novej škole, veľa dobrých spolužiakov a nech sa im darí. Slávnostne ich pani učiteľka Zuzka posledný krát previedla po schodoch a spravili sme si aj fotku na rozlúčku. Zamávali sme školskej bráne a vykročili s úsmevom na prázdniny. 

Posledné dni školského roka boli teplé až tropické. Schladiť to bolo prvé, po čom sme túžili. A ako na to? Máme predsa potok. Nabalili sme pitie, deku a celí nadšení sme kráčali dolinou pomedzi stromy k miestu, kde je voda plytká a dosť bezpečná pre nás. Schladili sme sa tam a začali si v skupinkách stavať pomocou kameňov hrádze. Príroda je úchvatná, len treba využiť jej možnosti. Zábava, radosť, smiech aj občas špliechanie, ale v rámci srandy, sme si užili niekoľko dní po sebe. Vrelo všetkým odporúčame. Krásne prázdniny a veľa zážitkov prajeme všetkým.

Každý rok máme v našej škole olympiádu. Síce sme ju memohli mať dva roky kvôli covidu, tak sme si ju tento rok vychutnali. Bolo síce veľmi teplo, ale naše výkony hovoria za všetko. Na začiatku sme si vypočuli olympijskú hymnu a zapálili oheň. Zložili sľuby a dali sa do boja. Čakali nás disciplíny: beh na 50 m, skok z miesta do diaľky, hod plnou loptou a nakoniec vytrvalostný beh. Osviežili sme sa po každom výkone a s plným nasadením pokračovali. Po ukončení sme si počkali na slávnostné vyhodnotenie a zatlieskali sme si všetci navzájom. Každý z nás si zaslúžil odmenu, samozrejme tí najlepší stáli na stupni víťazov a boli odmenení medailou. Tešíme sa na budúci rok.

V utorok 28.6.2022 sme u nás privítali Dopravnú políciu. Celý Harmanec spozornel, keď sa zapli sirény a my sme mohli vyskúšať, ako policajti rozprávajú do vysielačky. Posedieť si na policajnej motorke a popozerať všetky nástroje, ktoré sú dôležité pri zásahu. Mali sme aj prednášku, ako sa správať na ceste, kedy je potrebné nosiť prilbu. Ako správne prejsť cez cestu a kráčať po nej, ak sa tam chodník nenachádza. Čo je povinnou súčasťou výbavy pre bicyklovanie. Veru, naučili a zopakovali sme si to poriadne. Hukot sirén bol, ale na nezaplatenie. Dostali sme aj darčeky v podobe pexesa a kalendára. Sľúbili nám, že prídu aj budúci rok a my sme sa im poďakovali za adrenalínový zážitok.

Náš školský výlet sa uskutočnil v Harmaneckej jaskyni, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 821 m na severnom svahu vrchu Kotolnica. Pri výstupe od parkoviska sme prekonali  po prístupovom chodníku 1 420 m a výškový rozdiel 260 m. Stúpanie bolo dosť náročné, ale my sme si ho spríjemnili čítaním deviatich informačných tabúľ. Dozvedeli sme sa o rastlinách a živočíchoch, ktoré tu žijú. Celková dĺžka jaskyne je 3123 m, z toho pre verejnosť je sprístupnená prehliadková trasa s dĺžkou 1020 m. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 5,8°C do 6,4°C. My sme však tu rozdielnu teplotu nevnímali, boli sme nadšení prostredím jaskyne. Mohli  sme vidieť rybu, hlavu leva, vianočný stromček, strigu a iné vápencové výtvory. Hádzali sme aj peniažky do jazierka. Zažili tiež úplnú tmu, keď sa vypli svetlá. Zážitkov máme kopec a tešíme sa na ďalší spoločný výlet.

Niekoľkoročnú tradíciu sme si nenechali ujsť ani tento rok. Čarovná noc je veľmi zaujímavá, pretože okrem opekania, hľadáme poklad, ktorý pre nás ukryli Cenovské víly. Okrem toho máme možnosť prespať v škole, čo je veľká sranda. Triedy sa nám zmenili na spacie izby a my sme sa s radosťou vybrali opekať. Keď sme boli dostatočne najedení a vybláznení hrami, prečítali sme si, aké zvyky a tradície sú spojené s touto nocou. A veru je ich neúrekom - pálenie vatier nad dedinou, zbieranie byliniek, spúšťanie ohnivých kolies, vyhadzovanie zapálených fakieľ a preskakovanie vatry za spevu a tanca. Cestou do školy sme pomocou svetlušiek hľadali ukrytý poklad. To bolo radosti, keď sme ho našli. Unavení, ale s krásnymi zážitkami sme sa poumývali a po prečítaní rozprávky, uložili búvať. Ráno nás čakali výborné raňajky a teplý čaj. Takéto zázračné noci by mohli byť častejšie.

Tradícia Dňa otcov vznikla v meste Spokane v štáte Washington, už v roku 1910. Američanka Sonora Smart Doddová si chcela uctiť všetkých otcov, ako bol ten jej. Našim ockom, ocinom, oteckom, či tatinom sme spravili malé prekvapenie. Tretia júnová nedeľa, 19. júna, patrila im. Malým darčekom a pozdravom sme im pripomenuli, akí dôležití sú pre nás. Ďakujeme za Vašu starostlivosť a trpezlivosť pri našej výchove, že ste oporou našim maminkám a strážite si nás, ako poklad.