Školský špeciálny pedagóg
 je v škole pre všetky deti, rodičov, pedagógov, ktorí potrebujú jeho radu a pomoc.    

Školský špeciálny pedagóg pomáha riešiť problémy a poskytuje špeciálno-pedagogickú pomoc žiakom so ŠVVP (špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami):

 •    s vývinovými poruchami učenia, 

•    s poruchami aktivity a pozornosti,

 •    s narušenou komunikačnou schopnosťou,

 •    s telesným postihnutím, 

•    so sluchovým postihnutím, 

•  s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia.

 Individuálnu špeciálno-pedagogickú starostlivosť realizuje v oblasti špecifických vývinových porúch učenia, pravo-ľavej orientácie, sluchového a zrakového vnímania, rozvíjania hrubej a jemnej motoriky.

Škola aktívne spolupracuje s: 

•    Centrum poradenstva a prevencie Banská Bystrica, Mládežnícka 34, 974 04 Banská Bystrica,  048/413 47 51

 •    SCPP Brusno, Školská 622, 976 62  Brusno, www.zsbrusno.sk, scppbrusno@gmail.com, 0948 778 019, Viac tu: https://www.zsbrusno.sk/sukromne-centrum-spp-/ 

Učiteľov aj rodičov znepokojuje skutočnosť, že dieťa má problém naučiť sa čítať, písať a počítať, čím sa dostáva do spoločensky znevýhodneného postavenia. Problém naučiť sa čítať, písať a počítať znamená zahatať dieťaťu cestu k informáciám a k vzdelaniu. Pomôcť takémuto jednotlivcovi znamená pochopiť nie práve priaznivú situáciu. Pochopenie problému je prvým krokom k pomoci. 

Na našej škole prebieha školská inklúzia formou začlenenia do bežnej triedy. Ide prevažne o žiakov s poruchami učenia: 

Dyslexia – porucha učenia, ktorá postihuje schopnosti čítania. Pri čítaní musí dieťa zreteľne rozlišovať tvar písmen, premeniť ho na zvukovú podobu. Žiak postupne prechádza po písmenách  a z reťazca znakov skladá slabiky, slová, vety. Úroveň čítania je pri dyslexii nižšia vzhľadom na ostané výkony dieťaťa.

 Dysgrafia – porucha učenia, ktorá postihuje grafickú podobu písaného prejavu, čitateľnosť textu a úpravu. Dysgrafia má vplyv aj na tvar a veľkosť písma, čiže jedinec má tendenciu nepravidelne meniť veľkosť či už tlačeného, alebo písaného písma v slove. Čo sa týka tvaru tak veľmi časté je menenie sklonu písma (raz sklonené viac vpravo, raz vľavo). Dysgrafik sa snaží svoje písmo aj opraviť, preto je v jeho písme častý výskyt škrtancov, hrúbok a machúľ. Pomerne často vynecháva v slovách písmená, alebo slovo začne a následne ho nedokončí. Často sa vyskytuje u detí v kombinácii s dyslexiou a dysortografiou.

Dysortografia - porucha učenia prejavujúca sa v neschopnosti správne sa písomne gramaticky vyjadrovať, napriek tomu, že dieťa má primerané rozumové schopnosti a dostáva sa mu dostatočného výchovného a výukového vedenia. Dieťa často výborne ovláda gramatické poučky, ale nevie ich pohotovo uplatniť napr. pri písaní diktátu. Nepatrí sem celá oblasť gramatiky, ale najmä zámena krátkych a dlhých samohlások, vynechávanie, zamieňanie, pridávanie písmen, slabík a slov.

Dyskalkúlia - porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom, často sa spája s narušenou priestorovou orientáciou. Dieťa s dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic, nevie porovnať skupinky podľa počtu, zamieňa si znamienka (+, -, ., :). Všetky symptómy porúch učenia spôsobujú zlyhávanie dieťaťa pri školských výkonoch a prelínajú sa do celého edukačného procesu

.ADD a ADHD je najčastejšie sa vyskytujúca porucha správania, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka a vyžaduje si špecifický prístup vo vzdelávaní. Je to skupina porúch so začiatočnými prejavmi pred siedmym rokom života. Neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa – učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U časti populácie pretrváva do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať. Naopak, ak je miera hyperaktivity, resp. až agresivity vysoká, pri pretrvávajúcich negatívnych vplyvoch prostredia môže byť porucha základom pre vývin asociálneho správania. Špecifickým rysom je, že táto porucha primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Presná príčina vzniku je doteraz neznáma, ale viaže sa na organické poškodenia (vzniká na neurobiologickej báze), vplyv môžu mať napr. genetické faktory, oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), niektoré lieky, ap.  

Narušená komunikačná schopnosť -vývojová dysfázia je špecificky narušený vývoj reči , prejavujúci sa sťaženou schopnosťou alebo neschopnosťou naučiť sa verbálne komunikovať , aj keď podmienky pre rozvoj reči sú primerané. Vzniká ako následok poruchy centrálneho spracovania rečového signálu. Postihnutie je tým lokalizované do centrálnej sluchovej oblasti rečových centier. Postihnutie CNS je teda skôr difúzne, nie ložiskové. Zasahuje celú centrálnu kôrovú oblasť a podľa vážnosti postihnutia sa potom manifestuje rôznou hĺbkou príznakov.
Je najčastejšou vývinovou poruchou osvojovania si hovorenej reči.
Prejavuje sa širokou symptomatikou vrátane výrazne nerovnomerného vývoja celej osobnosti . Podľa hĺbky postihnutia sa potom manifestuje rôzne širokou škálou i hĺbkou príznakov, od dysfatickej symptomatiky po úplnú nehovoriacnosť. Dysfatický vývoj ovplyvňuje aj vývoj osobnosti dieťaťa, jeho citovú, motivačnú a záujmovú sféru, postavenie v rodine, širšie psychosociálne začlenenie i budúcu profesijnú orientáciu.
Vývojová chyba – stav sa vyvíja a nie je to konečná alebo zhoršujúca sa záležitosť – ak sa s dieťaťom pracuje citlivo a pravidelne a nenastanú komplikácie ( dyslexia , dysortografia , dyspraxia atď.), dochádza väčšinou k výrazným zlepšeniam. U niektorých detí dochádza k takému veľkému zlepšeniu, že vada už nie je pre bežného pozorovateľa viditeľná, aj keď niektoré prejavy stále pretrvávajú (deti sú napr. neisté, precitlivené alebo majú stále problémy s výslovnosťou). Zvlášť dôležitá je včasná a presná diagnóza a odlíšenie dysfázie od iných vývojových porúch. Včasným podchytením a rehabilitáciou je možné dôsledky dysfázie a ich dopad na rozvoj detí i na ich neskoršiu školskú úspešnosť zmierniť alebo zatlačiť do pozadia. Je možná zámena s autizmom či mentálnou retardáciou , ale dysfázia nie je poruchou intelektu, nie je príznakom znížených mentálnych schopností. 

Kedy sa dá porucha diagnostikovať? 

Jednoznačne sa dá potvrdiť najskôr až medzi tretím a štvrtým rokom dieťaťa. Deti bývajú diagnostikované spravidla okolo piateho až siedmeho roku, niekedy aj neskôr. Veľmi dôležitou súčasťou diagnostiky je spolupráca logopéda a psychológa. Logopéd vyšetruje porozumenie reči, rozbor gramatiky, výslovnosť dieťaťa. Psychológ vyšetruje neverbálne schopnosti dieťaťa a porovnáva ich s úrovňou výkonu dieťaťa vo verbálnych úlohách. Práve výraznejší rozdiel medzi verbálnym a neverbálnym skóre v teste v prospech neverbálneho, býva dôležitým potvrdením diagnózy vývinovej dysfázie. Po stanovení diagnózy je potrebné bližšie opísať silné a slabé stránky dieťaťa, pretože dve deti s vývinovou dysfáziou sa môžu od seba prejavmi veľmi líšiť aj napriek tomu, že majú primárne stanovenú rovnakú diagnózu. 

Najčastejšie prejavy dysfázie 

Pri tejto poruche si môžete všimnúť niekoľko z nasledujúcich prejavov: 

•    oneskorený vývoj reči, 

•    nezrozumiteľná reč, dochádza k zámene hlások alebo slabík, 

•    prehadzovanie slovosledu slov vo vete, používanie nesprávnych prípon, vynechávanie niektorých slov, obmedzená slovná zásoba, •    reč detí pripomína reč cudzincov učiacich sa po slovensky, 

•    problém so spájaním slov do viet, predložkovými spojeniami, používaním zvratných zámen (sa, si, som), skrátených tvarov osobných zámen (ti, mi, ho), 

•    časté komolenie dlhších menej známych slov, nepresné opakovanie slov, 

•    námaha a neistota spojená s vyjadrovaním, obmedzená komunikácia a neochota hovoriť, •    nerovnomerný rozvoj intelektu, 

•    narušené zrakové vnímanie – problémy pri kreslení, 

•    nesprávne znázornené priamky, roztrasené čiary, značná časť papiera býva nevyužitá,

 •    narušené sluchové vnímanie, je porušená schopnosť sluchu rozlišovať jednotlivé prvky reči,

 •    porucha krátkodobej pamäti,

 •    narušená oientácia v čase a v priesotre, problémy pri pohybových hrách, 

•    porucha motoriky rúk, úst,nepresný pohyb jazyka, pier alebo tváre,

 •    nesprávne držanie pera alebo ceruzky, 

•    náročné je aj chápanie a používanie symbolov a abstraktných pojmov, napr. označenie farieb, geometrických tvarov, dní v týždni, kategórie ako ovocie, dopravné prostriedky a podobne, 

•    môžu sa prejaviť poruchy správania, zhoršená pravo-ľavá orientácia, orientácia v priestore či  znížená je celková psychická výkonnosť a zvýšená unaviteľnosť, 

•    tieto deti spravidla ťažko nadväzujú kontakt s inými deťmi, nevyhľadávajú spoločenské aktivity a spoločenské hry, sú citovo viazané na najbližších členov rodiny, lebo sa s nimi najľahšie dorozumejú.  

Typy dysfázie

Existujú viaceré typy alebo podoby dysfázie a tiež intenzita príznakov dysfázie môže byť rôzna. 

Receptívna dysfázia 

Pri tomto type poruchy dieťa počuje, ale nedokáže zvuky diferencovať, má obtiaže v dekódovaní reči. Dieťa nerozumie, a preto sa bojí zmien. Potrebuje opakujúce sa rituály a často má také prejavy správania ako pri autizme. Prítomné sú aj ďalšie problémy - zaostáva rozvoj abstraktného myslenia, deti si ťažko osvojujú napr. názvy farieb, pojmy pre určenie polohy (hore, dolu, pred, za, na...) a vzťahové pojmy (veľký-malý, rovnaký-odlišný...)  

Fonologická dysfázia V tomto prípade ide o poruchu rozlišovania zvukov a vnímania ich sekvencií. U detí tak dominujú obtiažne fonologické spracovania pri inak relatívne normálnom porozumení. V dôsledku fonologickej poruchy je ale sťažená základná analýza rečových zvukov, a preto je vývin reči na počiatku výrazne oneskorený, s častými artikulačnými odchýlkami (zamieňanie, prehadzovanie hlások v slove). 

Expresívna dysfázia Vývin reči v predverbálnom období  nebýva zvyčajne ničím nápadný, prvé slová sa objavujú včas, ale potom sa už slovná zásoba dlho nerozširuje. Porozumenie reči sa vyvíja dobre. Dieťa má pritom skutočne veľký záujem o komunikáciu a dorozumieva sa gestami,  v takejto neverbálnej komunikácii sú deti často veľmi obratné a mnohí rodičia majú dojem, že dieťaťu sa len nechce rozprávať, pretože všetko dokáže povedať bez slov. 

Zmiešaná dysfázia Tento typ sa vyskytuje najčastejšie. Všetci ľudia s expresívnou poruchou reči majú totiž v určitom zmysle aj potiaže s porozumení hovoreného slova, hlavne na úrovni zložitejších gramatických štruktúr. Tí, ktorí majú percepčnú poruchu, produkujú obsahovo nepresné vety. Terapia prebieha dlhodobo
Terapia býva dlhodobá. Na základe komplexného zhodnotenia rozumových, citových i sociálnych schopností dieťaťa sa navrhuje celkový terapeutický plán, ktorý pozostáva z logopedickej starostlivosti, z nácviku kompenzačných foriem komunikačných možností, ale i zo psychologickej starostlivosti o dieťa. 

Sluchové postihnutie je čiastočná alebo úplná strata sluchu, obmedzená možnosť vnímania sluchových podnetov. Toto postihnutie možno vymedziť dvoma krajnými prípadmi:  
nedoslýchavosť - ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom, 
úplná hluchota - jedinec vôbec nepočuje, dieťa vníma reč prevažne zrakom a hmatom.

Mentálne postihnutie je stav oneskoreného, zastaveného alebo neúplného vývinu intelektu. Takéto dieťa má narušené poznávacie schopnosti (zrak, sluch, myslenie, pamäť, reč). 

Telesné postihnutie môže byť buď vrodené alebo získané a týka sa pohybovej. Ide predovšetkým o poruchy nervového systému, pokiaľ majú za následok poruchu hybnosti. Má vplyv na psychickú rovnováhu dieťaťa, na vzťahy k rovesníkom, komunikáciu, sebaobsluhu a na pracovné uplatnenie. 

Medzi najčastejšie druhy telesného postihnutia patria: 

Mozgové pohybové poruchy - cerebrálne pohybové poruchy (obrny, najmä DMO), ktoré vznikajú pred narodením, počas pôrodu alebo v ranom detstve. Rázštep chrbtice vzniká v prvých 4 až 6 týždňoch tehotenstva, kde príčinou môže byť edičnosť  a vplyv prostredia.

Svalové choroby sú geneticky podmienené a predstavujú rozpad svalstva, pričom dieťa je na vozíku ( najčastejšia je progresívna svalová dystrofia).

Ortopedické ochorenia, kam patria dysmélie (poruchy vývoja končatín), skoliózy (chorobné vykrivenia chrbtice) a amputácie (teda umelé odňatie časti končatiny).

Vo výchovno-vzdelávacom procese má žiak so ŠVVP vypracovaný individuálny výchovno–vzdelávací program (ďalej IVVP) a v ňom rozpracované zmeny, ktoré by mu mali pomôcť lepšie zvládnuť učivo. S programom sa vždy oboznámi triedny učiteľ a ďalší vyučujúci, ktorí sa podieľajú na jeho výchove a vzdelávaní, riaditeľ školy a rodičia. Program však ešte nie je zárukou úspešného štúdia a žiak sa musí pravidelne a zodpovedne pripravovať na vyučovanie, jedine v takom prípade môže napredovať. 

 Činnosť školského špeciálneho pedagóga je zameraná predovšetkým na tieto oblasti: 

•    konzultácie pri prijímaní žiakov so ŠVVP do ZŠ, 

•    zakladať, viesť, aktualizovať a kompletizovať dokumentáciu žiakov so ŠVVP, 

•    špeciálno-pedagogické intervencie realizované podľa jednotlivých ZZ, 

•    vypracovanie IVVP novozačleneným žiakom so ŠVVP, 

•    po konzultáciách s triednymi učiteľmi a ostatnými pedagógmi doplnenie prepracovanie  IVVP žiakov na  aktuálny školský rok, 

•    poskytnutie pomoci pedagógom pri vypracovávaní jednotlivých individuálnych plánov žiakom z predmetov určených poradenským zariadením, 

•    individuálna práca so žiakmi so ŠVVP podľa rozvrhu,

 •    pomáhať pri riešení problémov žiakov so ŠVVP,

 •    konzultácie s rodičmi žiakov so ŠVVP,

 •  zabezpečenie rediagnostiky podľa pokynov poradenských zariadení,

 •    koordinuje a metodicky usmerňuje činnosť pedagogických asistentov, 

•    v prípade potreby prekonzultovať a zabezpečiť využívanie kompenzačných pomôcok u žiakov so ŠVVP (používanie notebooku, tabuliek a pod.), 

•    spolupráca s pedagógmi,

 •    spolupráca s riaditeľkou školy, 

•    spolupráca s centrami poradenstva a prevencie (ďalej len CPP - SCPP Brusno, CPP Banská Bystrica, CPP Brezno, SŠCPP Poltár,  SCPP STADETORE Banská Bystrica) 

•    spolupracovať pri hodnotení žiakov so ŠVVP, 

•    účasť na zápise žiakov do 1. ročníka, 

•    účasť na školeniach a vzdelávacích aktivitách, 

•    samovzdelávanie, 

•    organizovať prácu a viesť školský podporný tím.

 

 Školský špeciálny pedagóg pracuje na našej základnej škole so žiakmi so ŠVVP, čo si vyžaduje diferencovanú prípravu na každého žiaka osobitne, a to z hľadiska obsahu vzdelávania, metód a organizačných foriem práce, konzultácií s vyučujúcimi a rodičmi. Dôležité sú reakcie žiakov so ŠVVP a ich rodičov, v ochote prispieť k úspechu celého výchovno-vzdelávacieho procesu. Každý reaguje na úspech alebo neúspech inak.